We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. Read more…
Wednesday
11
APR

Bruno Cattani - Fragmenty / Fragments

18:00
18:00
Stredoeurópsky dom fotografie
Event organized by Stredoeurópsky dom fotografie

Get Directions

Category
#var:page_name# cover

Bruno Cattani (IT) : Fragmenty
Vernisáž: Streda 11. apríl 2018 o 18:00 hod.
Trvanie výstavy: 11. apríl 2018 – 6. máj 2018
Miesto: Galéria PROFIL
Kurátor: Branislav Štepánek

(for English scroll down)


Fragmenty

Cattani tvrdí, že fotografia dokáže odkryť veci, ktoré – kým sa na ňu nepozrieme – ostávajú skryté v zjavnej obyčajnosti reality, a že ich, vďaka dobre zvolenému uhlu a svetlu, dokáže zachytiť len to diabolské zariadenie uzavreté v hĺbke fotoaparátu. Samozrejme, konečný výsledok, predtým, ako ho vidíme my, videl ten, kto fotografiu vytvoril. Alebo niekedy možno ani nevidel, možno len predpokladal, možno len vycítil, tak ako všetci veľkí fotografi. A možno tú záhadu pochopil až pri procese vyvolávania – rovnako ako porozumie Thomas (David Hemmings), protagonista filmu Michelangela Antoniniho Zväčšenina, paradoxnému symbolu odkrývajúcich sa predností fotografie, keď v parku vytvorí snímky, ktoré po vyvolaní umožnia vidieť pokus o vraždu.
Práve toto Zjavenie, zázrak náhodného stretnutia, znovuobjavenej spomienky spája Cattaniho práce. Termín „Memorie” (Spomienky), ktorým Bruno pomenúva svoj cyklus, tak nadobúda dvojitý význam obsiahnutý v slove presiaknutom čarom a významami: fotograf na ceste životom zažíva situácie, ktoré v ňom spúšťajú a odkrývajú akési zapadnuté vedomia. Vedomia, ktoré dlho ostávali nemé ako nevyužívané zmysly. Pozerať sa na tieto obrazy je ako stratiť sa v spomienkach a pocitoch, v asociácií zmyslov, ktoré by sa za iných okolností z našich myslí nikdy nevynorili. Aká úžasná je schopnosť fotografie rozvíriť predstavivosť, nakopnúť fantáziu a niekedy aj vyplaviť na povrch spomienky na sny a duchov, na miesta, kde sa miešajú reálne skúsenosti, prečítané romány a odpozerané filmy. Vďaka nášmu sentimentálnemu vzdelaniu si človek môže všimnúť niečo, čo mu pripadá známe napriek tomu, že sa s tým v reálnom živote nikdy nestretol. Pomocou fotografií, aké robí Bruno Cattani, môžeme uchopiť hlbokú pravdu výroku Charlesa Simica: „Môže človek cítiť nostalgiu za miestami a časmi, ktoré nezažil? Podľa mňa áno.”
V Cattaniho raných prácach bolo všetko akoby šedé a ponuré, svetlo ustupovalo temnote a jemné mraky bránili lúčom slnka preniknúť závojom zahaľujúcim modrú oblohu. Teraz sa nám poznaný svet zdá byť jasnejší, aj napriek neustálej prítomnosti akejsi bielej hmly, snežnej žiary, ktorá akoby pohľad zastierala slabými vločkami bieleho snehu – a to nám pripomína vzdialenosť od miesta a času, ktoré nikdy nemôžu byť rovnaké ako tie, v ktorých sme teraz ponorení. Arikha poznamenala, že štýl je pre umelca „frekvenciou rovnako, ako je frekvenciou tón hlasu je pre človeka".
Cattani si osvojil vlastný osobitý štýl, už na prvý pohľad rozoznateľný. Brunov hlas sa možno v priebehu času stal tichší, tlmenejší, no o to plnší pocitov a nuáns. Vo svojich fotografiách teraz „nasleduje svoje srdce”, ako povedal Blaise Pascal („Srdce má svoje dôvody, o ktorých rozum nevie nič.”), čo nemá byť chápané ako sentimentálnosť vhodná pre akúkoľvek príležitosť, ale ako myšlienka, poetická intuícia mysle, čo nám dovoľuje vidieť realitu spojeným objektívom srdca a rozumu zároveň. Jeho snímky sú výsledkom svetonázoru a vnímania, ktoré vie vyberať vhodné miesta. Štýl a tón v týchto fotografiách prenikajú a zjednocujú všetko, vyvolávajú pocity, ktoré ďaleko presahujú potešenie očí, aby sa stali úvahami o hodnote a význame existencie zachytenými neoddeliteľnými víziami poznaného a magického. Myslím si, že Cattaniho fotografie sú potvrdením hlbokej pravdy vyslovenej Glennom Gouldom: „Cieľom umenia nie je dočasné zvýšenie hladiny adrenalínu v krvi, ale postupné, celoživotné budovanie zvedavosti a vyrovnanosti.”

Úryvok z eseje Sandra Parmiggianiho apríla 2017, ktorá vyšla v knihe „Frammenti" (Corsiero Editions) sprevádzajúcej výstavu.


Bio

Bruno Cattani sa narodil v roku 1964 v Reggio Emilia. Fotografovať začal roku 1982 a od roku 1988 pracuje ako fotoreportér.
V roku 1996 sa zúčastnil fotografického výskumu o múzeách v Reggio Emilia, ktorý sa stal podkladom série „Miesta umenia” (Places of Art). Počas svojej kariéry bol súčasťou niekoľkých výskumných tímov v rôznych múzeách, napríklad Musée Rodin, Musée du Louvre, Ecole Nationale Supérieure des Beaux-Arts v Paríži, National Institute for Graphics, Pergamon Museum v Berlíne a Archaeological Superintendence v Pompejách. Jeho práce sú súčasťou výstavy D´après l´Antique v Museum du Louvre. V tom istom roku boli jeho „Miesta umenia“ zaradené do programu Mesiaca fotografie v Paríži.
V roku 2005 začal Cattani pátranie po spomienkach, z ktorého sa stala akási púť za oživením minulosti pomocou emotívnych, asociatívnych a epických fotografií. Na jar roku 2010 sa z toho stala výstava „Pamäť” (Memorie), spolu s ňou vyšla aj rovnomenná kniha. V tom istom roku sa podieľal na treťom ročníku fotografického festivalu Reggio Emilia – Fotografia Europea.
Cattani patril k umelcom, ktorých povolal Italo Zannier, aby vystavovali v talianskom pavilóne na 54. medzinárodnom benátskom bienále. Vystavil šesť fotografií zo série „Memorie”.
Séria „Eros” sa venuje téme tela vo svete sôch. Je výsledkom rokov fotografického mapovania výstav po celej Európe a bola prvýkrát prezentovaná na umeleckom veľtrhu Chic v Paríži v roku 2012.
„Hra na sny” z roku 2014 sa ponára do fantastického sveta detstva prostredníctvom hračiek a „Kolotoč” z roku 2016 je pohľadom na meniaci sa, snový tok času – minúty určujúce rytmus sladkej melódie pripomínajúcej šťastné detstvo, nevinnosť dávno stratenú – ale aj na schopnosť kolotočov sprítomniť nereálne, nadčasové svety tvorené vzťahom medzi nimi a miestom, kde sa nachádzajú. Obidve série boli vystavené na Arte Fiera v Bologni.
Spolupracoval s viacerými galériami v Taliansku aj v zahraničí. Vystavoval svoje fotografie na mnohých veľtrhoch umenia v Taliansku, inde v Európe a aj USA (Arte Fiera Bologna, Mia Milan, Turin, Verona, Paris, Brussels, Context Art Miami).
Bol medzi finalistami ceny BNL na Mia Fair v rokoch 2013 a 2014, v roku 2015 sa stal jej laureátom. V tom istom roku v novom vydaní a doplnená ďalšími fotografiami vyšla jeho kniha „Memorie”..
V marci 2016 bola jeho výstava „Krabica spomienok” inštalovaná v Palazzo Ducale- Fondazione per la Cultura v Janove.
Jeho práce sú súčasťou stálych zbierok Archives Photographiques du Musée du Louvre, Maison Européenne de la Photographie v Paríži, newyorskej Public Library for the Performing Arts, Národného archeologického múzea v Neapole, parížskej Francúzskej národnej knižnici, arleského Musée Réattu, charleroiského Múzea fotografie, Musée Nicephore Niéce Ville v Chalon sur Saône, Amerického múzea fotografie či múzea v Tesalonikách. Jeho fotografie publikovali mnohé špecializované časopisy, naposledy Gente di Fotografia a začiatkom roka 2017 The British Journal of Photography.


Otváracie hodiny:
Uto. - Ned. : 13:00 - 18:00

--------------------------------------------------------------

Bruno Cattani (IT) : Fragments
Opening: Wednesday, April 11., 2018 from 6 p.m.
Duration: April 11 2018 – May 6th 2018
Exhibition space: PROFIL gallery
Curator: Branislav Štepánek


Fragments

A photograph - confirms Cattani - can reveal things that, until such time as we look at it, had remained hidden, concealed in the apparent ordinariness of the real, and that only the devilish device enclosed in the camera (through the choice of a certain shot, inside a certain light) can grasp. Of course, before us the one who has taken it has seen it, sometimes anticipated, as did the great photographers, its final outcome, or at least intuited, even if only in the printing process where often the mysteries are understood - as does that paradoxical symbol of these revealing virtues of photography, Thomas (David Hemmings), the protagonist of Blow-Up by Michelangelo Antonioni, when he takes his pictures in the park and then develops them and even gets a glimpse of an assassination attempt-.
What unites all of Cattani's images is this Epiphany, this miracle of an unexpected encounter, a recovered memory. The term of "Memorie" (memories), with which Bruno continues to characterise his collection of images, thus takes on a double declination, moreover inherent in a word so full of charm and meanings: the photographer, in the journey of his life, encounters situations that trigger and resurface in him certain buried awarenesses long remained silent, like the senses that are unsolicited by use; to look at these images is to find oneself lost in memories and feelings, in an association of the senses that otherwise would never surface from one's mind. How amazing is the ability of photography to stir the imagination, to trigger a rêverie, a fantasy, maybe sometimes memories of dreams and ghosts, where experiences of reality, readings of novels, films can combine. One may well recognize, thanks to our sentimental education, something that, although unknown and despite never having been part of our visual experience in our lifetime, appears to us as familiar. With photographs like these by Bruno Cattani we can grasp the profound truth of another citation by Charles Simic: "Can one experience nostalgia for a time and place one did not know? In my opinion yes”
If in the early works everything seemed coated in a colour a little grey and gloomy and light declined towards the dark or when compact clouds prevent the sun's rays from piercing that veil that shields the blue sky, now the world we now sometimes appears more clear, although there is always something whitish and hazy - a kind of snowy glow, as if the whole view was hovered by faint whitish flakes - reminding us of the distance from a place and a time, which can never be the same as that we are now immersed in watching. Arikha noted that style is "a frequency" to"the artist as the tone of voice is to a man" (5):
Cattani has now mastered his own peculiar style, making it instantly recognizable; Bruno's voice has perhaps become in the years quieter and subdued, but even more full of feelings and nuances. In his images he now "follows his heart" as mentioned by Blaise Pascal (“The heart has its reasons which reason knows nothing of” (6)), certainly not to be understood as sentimentality good for all seasons and occasions, but as thought, poetic intuition of the mind that chooses to see the real through the joint filter of the heart and of the reason: his images are the result of a worldview and perception of the eye that knows how to select certain places. Style and tone permeate and unify everything in these images, engaging us in sensations that go far beyond the pleasure of the eye, to become reflections on the value and meaning of existence, captured furthermore by these inextricable visions of the familiar and the magic. I think that Cattani's photographs, are the confirmation of the profound truth that Glenn Gould intuited: "The purpose of art is not the release of a momentary ejection of adrenaline but rather the gradual, lifelong construction of a state of wonder and serenity.".....


An extract from the essay by Sandro Parmiggiani, April 2017 – written for the book “Frammenti”
Corsiero Editions - accompanying the exhibition.


Bio

Bruno Cattani was born in Reggio Emilia in 1964. He started taking photographs in 1982 and has worked as a photo journalist since 1988. In 1996 he took part in a photographic research on the museums of Reggio Emilia, starting his research on the "Places of art". Over the years he received numerous research commissions in museums such as the Musée Rodin, the Musée du Louvre, the Ecole Nationale Supérieure des Beaux-Arts in Paris, the National Institute for Graphics, the Pergamon Museum in Berlin and the Archaeological Superintendence of Pompeii. He is one of the artists in the “D'après L’Antique” exhibition at the Museum du Louvre and, in the same year, his show “Places of Art” is inserted into the program of the Mois de la Photo in Paris. In 2005 he began his research on memory unfolding like a journey seeking to revive the past with emotional, evocative and narrative images. In the spring of 2010 this became an exhibition “Memorie” accompanied by the book of the same title. In the same year he took part in the third edition of Reggio Emilia – Fotografia Europea.
He was among the artists invited by Italo Zannier to exhibit at the Italian Pavilion of the 54th International Art Exhibition at the Venice Biennale with six photographs from the series “Memorie”. �A series of works dedicated to the body in the world of sculpture, the result of years of research within exhibition spaces throughout Europe, “Eros” was presented for the first time at the Chic Art Fair in Paris in 2012.
�Both in 2014 with ”Playing Dreams” a foray into the fantasy world of childhood through toys, and in 2016 with “Carousel” a look into the changing, like dreams, not only the passage of time - the minutes marking the rhythm of a sweet melody that recalls a happy childhood, an innocence vanished years ago - but also the ability of a Carousels to create unreal, out of time worlds, arising from the relationship between them and the location where they are placed, where among his works taken to Arte Fiera Bologna. �He has and is collaborating with several galleries in Italy and abroad and his photos have been exhibited in many Art Fairs in Italy, Europe and the USA (Arte Fiera Bologna, Mia Milan, Turin, Verona, Paris, Brussels, Context Art Miami). �He was among the finalists of the BNL Award at Mia Fair in Milan both in 2013 and 2014, winning the first price in 2015. In that same year the new edition of his book “Memorie” was released with the addition of many new images and published by Danilo Montanari Editore.
In March 2016 his exhibition “The Memory Box” was shown at Palazzo Ducale- Fondazione per la Cultura in Genova, Italy.
His works are part of the permanent collections in the Archives Photographiques du Musée du Louvre, Maison Européenne de la Photographie in Paris, the New York Public Library for the Performing Arts, Museo Archeologico Nazionale of Naples, Bibliotéque Nationale de France in Paris, Musée Réattu d’Arles, Musée de la photographie of Charleroi, Musée Nicephore Niéce Ville de Chalon sur Saône, the United States Museum of Photography, and the Museum of Thessaloniki (Greece). He has been published by many specialized magazines the most recent being Gente di Fotografia and in early 2017 The British Journal of Photography.


Opening hours:
Tue. - Sun.: 1 pm - 6 pm